Felynoterapia
Keď sa povie toto pre nás zatiaľ neznáme slovo, mnohí si hneď spomenú na známeho talianskeho režiséra Feliniho a pod felinoterapiou si predstavia terapiu formou sledovania Feliniho filmov.
Ide však o niečo úplne iné. Felinoterapia je liečba pomocou mačiek. Aj keď je takáto forma terapie u nás zatiaľ v plienkach, má svojich zástancov, ale aj odporcov. Ešte donedávna boli mačky považované za jedny z najnesympatickejších zvierat, ktoré chodia kade-tade, mravčia a roznášajú choroby. Niektoré vedecké štúdie dokázali, že práve mačky sú spúšťačom mnohých alergií. Na druhej strane, sú známe prípady, kedy si alergici zakúpili tohto štvornohého miláčika a zo svojej alergie sa vyliečili. Nuž, prírode je niekedy ťažké porozumieť. Isté však je, že príroda nám môže aj pomôcť, či dokonca zachrániť život. A práve o to vo felinoterapii ide.
Či už nám sú mačky sympatické alebo nie, ich schopnosť liečiť potvrdili mnohé vedecké štúdie. Odborníci sa zhodujú v tom, že mačky, ktoré sú sami o sebe pokojné a tiché zvieratká, a ktoré dokážu aj celý deň ležať schúlené v klbku pri našich nohách dokážu tento pokoj rozdávať iným, najmä chorým ľuďom. Liečba za pomoci mačiek je účinná najmä pre tých, ktorí trpia rôznymi neurózami, závislosťami, stresom či chorobným strachom. V MŠ pri Detskej fakultnej nemocnici v Brne ich využívajú pri liečbe detských pacientov trpiacimi rôznymi chorobami. Liečba býva najviac účinná najmä pri dlhotrvajúcich stavoch, kedy sú deti odlúčené od svojich blízkych aj na niekoľko mesiacov. Najčastejšie ide o onkologických pacientov či tých, ktorí sú po ťažkých operáciách. Mačky im jednoducho robia spoločnosť. Rovnako si ich nevedia vynachváliť dôchodcovia v rôznych domovoch a hospicoch, kde im robia verných spoločníkov.
A ako vyzerá felinoterapia v praxi?
V prvom rade je potrebné povedať, že nie každá mačka je na túto formu terapie vhodná a nie každý človek je zasa vhodným adeptom na terapiu. Mačka musí byť v 100% zdravotnom stave a nesmie trpieť žiadnou chorobou. Musí byť zvyknutá na ľudí rôzneho veku, s rozličnou chorobou či postihnutím. Musí si vedieť poradiť s citlivými klientmi, ale aj veľmi živými a hlučnými deťmi. A čo je najviac dôležité, nesmie im ublížiť či vzbudzovať u pacientov strach neprimeraným správaním – najmä škriabaním, skákaním a prskaním. Liečba by v takomto prípade nebola účinná.
